The Golden Thread / Zlaté vlákno

Ako látky menili obraz sveta

Kassia St Clair je uznávaná spisovateľka a novinárka, publikujúca články hlavne o histórii farieb, umení a hmotnej kultúre. Jej kniha Secret Lives of Color sa stala bestsellerom (vrelo odporúčam), no chcem upriamiť pozornosť na jej druhú knihu The Golden Thread – Zlaté vlákno. Kniha sa venuje doslova histórii vlákna a autorka na mnohých príkladoch ukazuje, aký závratný význam mali látky pre spoločnosť a hýbali ekonomikou nejednej civilizácie. Naviac, píše naozaj pútavo a ku každej téme pridá dobový citát , ktorý odzrkadľuje vtedajšiu spoločnosť. 

Kniha je rozdelená do kapitol, kde každá je venovaná najpoužívanejším surovinám na výrobu vlákien – od ľanu, cez hodváb, vlnu, bavlnu až po moderné syntetické vlánka (viď foto). Autorka prináša množstvo zaujímavých faktov  a súvislostí, opiera sa pritom o posledné vedecké a archeologické výskumy. Dozviete sa, že najstaršie nájdené zbytky pradeného rastlinného vlákna pochádzajú spred 34,500 rokov. Autorka však detailne opisuje, ako podľa vedcov vlákno vznikalo, že to bolo na tú dobu enormné množstvo vynaloženého úsilia (od žatvy ľanu, cez získavanie vlákna z lyka, pradenie a tkanie vlákna do komplexného vzoru) a majstrovstva. Zarážajúce je, že vlákna obsahovali zbytky farbív v nepredstaviteľne širokom spektre farbív – nielen zemité odtiene, ktoré by sme čakali, ale aj tyrkysové, žlté, červené, ružové, fialové, zelené… no proste skoro celé spektrum! A to sme len v úvode knihy.

Treba podotknúť, že toto nie je bežná kniha o histórii módy alebo obliekania, ale vychádzajúc z podnadpisu knihy “How fabric changed history” sa autorka zameriava vyslovene na spoločensko-ekonomické dôsledky vynájdenia a používania vlákien/látok.

Zaujímavé fakty:

• Moderným spracovaním ľanu dokážeme získať vlákno v priemere 15 až 30 mikrónov. Pre starých Egypťanov bol 15 mikrónov stredný priemer.

• Hodváb bol pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo staroveká Čína prežila nájazdy Mongolov ako štát. Číňania verili, že úplatkami vo forme hodvábu a iného luxusného tovaru, oslabia ducha výbojných Mongolov a výmenným obchodom za ich kone, muly a ťavy oslabia vojenské sily a zdroje Mongolov.

• Vikingovia za svoj moreplavecký úspech vďačia pridaním plachiet k svojim vesliciam, ktoré boli vyrábané z (paradoxne) ovčej vlny. Autorka v knihe detailne opisuje, z akej vlny a akým spôsobom boli plachty vyrábané tak, aby ich priepustnosť vetra bola takmer nulová (!!!). 

• Na zaodenie jednej bežnej nákladnej vikingskej lode –  posádka, plachta a lôžkoviny, bolo potrebné 200kg ovčej vlny a 10 rokov práce. Na veľkú vojnovú loď sa odhaduje pol tony a 70 rokov práce – v prepočte na dnešné osobohodiny.

Zaujímavá je tiež kapitola o súvislosti bavlny a otroctva, o prvých oblekoch astronautov, vplyve nových technológii na vývoj športu… jednoducho, táto kniha si zaslúži pozornosť! Je dostupná vo viarerých jazykoch, a hoci slovenčina medzi nimi nie je, dá sa prelúskať so slovníkom.