Mária Švarbová patrí medzi najznámejšie súčasné slovenské fotografky. Vo svojej tvorbe odhaľuje fascináciu socialistickým verejným priestorom a kombinovaním s modernými prvkami vytvára na fotkách špecifickú atmosféru a jasne rozpoznateľný rukopis. O tom, ako vzniká táto atmosféra som sa rozprávala so scénografkami a kostýmovými výtvarníčkami Laurou Madjiah Štorcelovou a Zuzanou Hudákovou, ktoré s Máriou Švarbovou pravidelne spolupracujú.
Ako ste sa dostali k spolupráci s MŠ?
ZH: Ako slepé kura k zrnu 🙂 Bola to úplná náhoda, zoznámila som sa s ňou cez spoločných kamarátov, Mária vtedy ešte len začínala s fotením. Bolo tak pred 7-8 rokmi. Prvé fotenia sme si robili sami, na kolene, za vlastné peniaze, veci zháňali zo sekáčov… Teraz už mávame aj bugety 🙂
LMŠ: Naša spolupráca začala tesne po skočení vysokej školy. V tej dobe sme boli dlhoročné priateľky, ja som dokončila štúdium scénografie a Mária sa venovala fotografii, hľadala niekoho na scénografickú spoluprácu a keďže sme sa dobre poznali a poznali sme tiež svoju tvorbu navzájom, tak táto spolupráca prišla veľmi prirodzene.
Ako prebieha vaša tvorba, vaša spolupráca?
ZH: Mária má svoje jasné vízie, predstavy a rozmýšľa v témach. Vždy teda príde s víziou a konktrétnou lokáciou, a spolu sa ju snažíme vizuálne naplniť. Čo sa týka priamo kostýmov, rekvizít – to necháva všetko na kostýmového výtvarníka. Návrhy dopredu nerobím, občas len moodboardy, skôr tým, že je to retro téma a socializmus, bavíme sa o konkrétnych kusoch, ktoré nájdem v sekáči alebo inde. Mária je typ fotografa, ktorý si nechá poradiť a zoberie odo mňa aj pripomienky. Vždy dopredu vieme, čo ideme robiť, Mária to má dopredu premyslené.
LMŠ: Mária Švarbová má svoj špecifický rukopis a art direction, ktorú sa ja pri tejto spolupráci snažím napĺňať po scénogarfickej stránke. Osloví ma teda s konkrétnym konceptom, zadefinujeme si, čo je pre daný projekt dôležité z ideového aj realizačného hľadiska, preberieme moodboard a potom už prichádza samotná tvorba. Projekty sú vždy veľmi dobre predpripravené a tak na samotnom fotení idú produkčné veci hladko a zostáva priestor na tvorbu.
ZH: Príprava je základ. Už po tých rokoch sa veľmi dobre poznáme a aj bez slov vieme, čo je treba. Je to sranda 🙂
Vytváraš pre fotenie len kostýmy alebo aj scénu?
ZH: Závisí od projektu. Niekedy, keď sa jedná pre mňa o jednoduchú tému ako bola Swimming pool, tak riešim len plavky. Keď sme robili Mäsiarstvo/Butcher, vtedy to bolo dosť náročné, lebo Mária vybrala na lokáciu holobyt, takže všetko sme si museli doniesť a zariadiť v štýle starého mäsiarstva. Bol to asi pre mňa najnáročnejší projekt, bolo treba zohnať veci ako starú chladničku, kopec mäsa a po fotení zase priestor vypratať. Bol to aj produkčne náročný projekt, ale zvládli sme to v podstate iba vo dvojici. Keď sme fotili taiwanskú speváčku Hebe Tien, tak tam bol potrebný väčší tím ľudí.
LMŠ: Záleží od konkrétneho projektu, posledné fotenia boli pre mňa najmä o stylingu a rekvizitách. Nakoľko väčšinou sa fotí na reálnych lokáciách ide skôr o stylovanie lokácie (jej preusporiadanie, vyčistenie od vizuálne nežiadaných prvkov alebo naopak dotvorenie žiadúcej atmosféry cez rekvizity). Ale v portfóliu našej spolupáce mám aj vyslovene scénické realizácie, napr. fotenie bookletu pre Taiwanskú speváčku Hebe Tien. Nosná fotografia z tohoto fotenia bola v obrovských rozmeroch prezentovaná aj na známom taipeiskom mrakodrape Taipei 101.
Ako zháňaš samotné kostýmy a rekvizity?
ZH Je to rôzne, závisí to od projektu a podmienok. Na projekt spartakiády som originálne spartakiádne dresy našla a požičala z Barrandova. Snažím sa nachádzať veci, ktoré majú socíkovský feeling alebo sú to originál veci. Kedže výsledné médium je fotografia, dá sa tam veľa vecí zakamuflovať.
LMŠ: Kostýmy na dané fotenie hľadám vo fundusoch, archívoch, secondhandoch, vintage shopoch atď. Niektoré boli do osobného archívu venované fanúšikmi Márie alebo mojej tvorby, časť kostýmov pochádza teda z našeho archívu. Pri rekvizitách spolupracujem s rôznymi inštitúciami za všetky spomeniem RTVS alebo Múzeum Dizajnu.
Laura, aké bolo pracovať v New Yorku na fotení? Aké si tam mala podmienky?
LMŠ: New York samotný bol pridaná hodnota k foteniu. Teda v New Yorku skvele, pretože -New York; a ísť tam pracovne je určite jedna z vecí, ktoré som mala na wish liste. Čo sa týka fotenia samotného, to prebiehalo veľmi podobne ako profesionálne fotenia kdekoľvek inde na svete: medzinárodní tím, profesionáli s rôznych odborov, atmosféra plná energie, v tomto prípade tej špecificky newyorskej.
Čo ti dala spolupráca s MŠ? Naučila si sa niečo nové alebo ťa to niekam posunulo?
ZH: Myslím si, že spolu sme sa učili navzájom. Nebolo u nás zvykom, že by fotografi oslovovali na spoluprácu scénografov a myslím si, že Mária mala v tomto výborný feeling a vyplatilo sa jej to. Scénograf sa vie pri tvorbe komplexne pozrieť na priestor aj kostýmy, vie zohnať rekvizity, má teoretické znalosti o dobe.
LMŠ: Práca s Máriu Švarbovou pre mňa znamená ideláne skĺbenie kreativity, poctivej práce a priateľstva. Vďaka medzinárodným projektom, ktorých som bola súčasťou som cestovala na fotenia do Taipey, New Yorku, Marseille a ďalších európskych miest a spoznala skvelých kreatívcov, zo slovenskej scény spomeniem Barboru Kubi, s ktorou Mária spolupracuje a samozrejme našu dlhoročnú priateľku Zuzku Hudákovú, vďaka Máriiným projektom sme sa stretli aj na foteniach mimo divadla.
Ďakujem Zuzke a Laure za ich čas a poskytnutie rozhovori a Márii za veľkorysé zvolenie dieľať jej fotky v článku.
Costume Design.sk 